O Prahe, Velehrade a dôvere

3. 5. 2010 11:27

Piaty ročník štúdia na vysokej škole. Zzzz - zoom na Brno. Zzzz - ďalší zoom na Prírodovedeckú fakultu. Zzzz - budova A2, kampus Bohunice. Psychicky unavená študentka ukazuje pár výsledkov zo stále nedopísanej diplomovej práce svojmu školiteľovi (je spokojný). O pár minút na to sa dozvedá, že je to síce všetko pekné, ale ak chce pokračovať na doktorát, tak to v tomto laboratóriu nebude. Čas - 26.4.2010, štyri dni do odovzdania prihlášok. Na nájdenie miesta, kde ju budú chcieť. A na zbalenie sa na Študentský Velehrad. To bude ešte zaujímavé.

 


 

No, a čo teraz? Zostať v Brne? Skúsiť to inde? Ale kde, takto na poslednú chvíľu? Rozhodiť siete bolo menej náročné ako som čakala. Po mierne odmietavej odpovedi prišla jedna prekvapivá - áno, chcú ma, budem robiť to, čo ma baví, mám prísť na pohovor. Do Prahy. Spočítanie pozitív a negatív, 3 hodiny vo vlaku, príjemná vedúca laboratória - a je rozhodnuté. Evul sa o pár mesiacov sťahuje.

Cestou domov kopa ďalších otázok - odídem z Brna? Z môjho milovaného Brna? Ale...pôjdem do Prahy za tým, ktorého mám tak rada, a ktorý z Brna odišiel? Pane môj, prečo mi toto robíš, takéto dilemy, ktoré musím riešiť?

Strih na piatok. Dopisovanie diplomky (jasné, že predsavzatie "do piatku hotové, ináč sa nikam nejde", bolo síce pekné, ale tak trochu nedomyslené :-)), rýchlobalenie, zisťovanie, čo to vlastne ten animátor robí, krátka úvaha na tému "Prečo tam ja idem?", a šup na stanicu. Smer Velehrad.

Tak, a som tu. Mierne unavená, ale zvedavá. Jupí, konečne vidím baziliku (prečo nie je na kopci? A prečo to neprekvapilo len mňa?), pár známych tvári, ale viac tých neznámych. Oranžová šatka si hľadá svoje viditeľné miesto ako označenie "ja som animátor, ale radšej sa ma nič nepýtajte", stánok (stolík) signálov je pripravený. A nejak rýchlo je to večer, prvé skupinkovanie, zoznamovacia hra a táborák a signály a posteľ.

Sobota? Slniečko svieti, vtáčiky spievajú, knižky sa predávajú a podpisujú...a do týchto všedných činností pomaly, ale isto preniká niečo zvláštne a nevšedné. Pokoj. Úsmev. Ľahkosť a radosť z toho, že sme tu a teraz a okrem toho nás nič netrápi.

A prichádza (pre mňa) hlavný bod programu - (pod)večerná omša. Začína krásne hymnou WYD 2008 - Príjmite moc Ducha Svätého. A úžasná schola, ktorá tomu dodáva okrem obsahu aj formu. A kázeň, z ktorej na jednom mieste pre mňa vyplynulo, že držať sa niečoho, keď ma Boh chce inde, je somarina. A slzy v očiach pri ďalšej piesni..."mou cestu v rukou máš, jdu s důvěrou...i když cestu nevidím, jdu s důvěrou"...tak takto to teda je. Neriešiť, dôverovať. Vďaka Ti, Pane. A večerná adorácia a stíšenie tela, duše aj ducha.

Nedeľnú kázeň som prežila (a užila si ju) v mierne chladných podmienkach pred kostolom. Čím sa odlíšiť od dnešného stredného prúdu? Naši rodičia a starí rodičia to mali jednoduché - neliezť ku komunistom a občas sa dať zatvoriť za nejaké tie poburujúce reči o Bohu :-), ale čo my? No, vraj máme byť zodpovední. Dospelí a zodpovední a prijať na seba nejaký ten záväzok. Vo vzťahoch, v práci, v rodine...tuším to tiež nemáme úplne jednoduché.

Návrat do reality? Ešte sa mi nepodaril. Stále som tak nejak zvláštne šťastná. Z toho, že Boh má moju cestu v rukách a že idem na správne miesto. Z toho, že som mohla prežiť niečo tak krásne, ako spoločenstvo - s Pánom aj s 500 ďalšími ľuďmi. Že som sa mohla na chvíľu odtrhnúť od tých náročných povinností a nabrať silu na pokračovanie. Vďaka za to, že teraz môžem žiariť, a možno byť svetlom pre ďalších.

A tradične ešte niečo na počúvanie:

Sdílet

Komentáře

maf díky :o)<br />
<br />
ta písnička se mně nejdřív vůbec nelíbila, pořád mně přišlo, že ji zpívám falešně... a potom jsem se přistihla, že ji zpívám pořád dokola a že to už není tím, že se ji chci naučit, ale že se mně dotkla a je v ní velká pravda...<br />
<br />
jen se mně teď nedaří dostat do koloběhu učení... přesně to jsem čekala, než jsem se na Velehrad vypravila :D

Michaela Zobačová díky, krásne :-))) <br />
fandím Ti !!! ;-)

Radio Pán tě chce někde mít, tak proč nepřijmout jeho vůli:) <br />
<br />
Krásně jsi to napsala s lehkostí sobě vlastní, Velehradské setkání bylo opravdu povzbuzující a taky naplňující a ty dny co tomu předcházely nám oběma jen daly důvod milionkrát děkovat Bohu. O:-)<br />
<br />
Máš to ve svých rukou, tak běž!

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Nuvio